Kategória: 30. výročie

Ďalší zo série rozhovorov, ktorými sa vraciame k podujatiu Záhrada národov je s pánom riaditeľom Pavlom Spišiakom, ktorý krátkymi odpoveďami zhodnotil toto podujatie.

Ako a kedy vznikol nápad usporiadať Záhradu národov?

Ako? Náhodne.

Pohľad na našu záhradu je inšpirujúci. Stačí sa zahľadieť a myšlienky prichádzajú. Máme ešte viacej nápadov, ako ju oživiť v súlade s tým, čomu sa škola venuje. Tieto nápady prichádzajú aj zo strany našich študentov. Tematicky sa chceme venovať našim úspešným absolventom, alebo umeniu, ktoré je tiež v rozšírenom programe našej školy. Radi prijmeme námet od Vás.

Čo bola hlavná myšlienka tohto projektu?

Revitalizovať areál a vytvoriť prostredie, v ktorom prepojíme krajiny, ktorých jazyky učíme. Vždy sme učili cudzí jazyk tak, aby žiaci poznali krajinu, občanov, ich tradície a kultúru tejto krajiny.

Čo všetko zahŕňala organizácia a príprava podujatia?

Pripraviť projekt o stromoch. Opis, spôsob a miesto sadenia. Pripraviť miesto pre výsadbu. Zabezpečiť výsadbu. (Christián Bartko, žiak 3.A triedy) Oboznámiť partnerov s cieľom a zámerom nášho projektu. Informovať rodičov, žiakov, absolventov. Zabezpečiť dobrovoľníkov. (Samuel Manzella, žiak 3.A triedy) Organizovať činnosť všetkých zainteresovaných (Mgr. Maroš Rojko, PhD.) Učitelia cudzích jazykov pripravili krátky sprievodný program pri sadení stromov. (Mgr. Vladimír Michalka, Ing. Anton Bača, Mgr. Željana Franulić Ljubović, Mgr. Mária Gromošová, PhDr. Ekaterina Borisova, PhD., Mgr. Zuzana Godálová)

Napokon prišli takmer všetci pozvaní hostia, teší Vás to?

Áno. Hlavne atmosféra, ktorá sa vytvorila medzi všetkými pozvanými hosťami. Bola príjemná a priateľská.

Ako by ste na záver zhodnotili celý projekt?

Aby bolo takýchto podujatí na škole viacej. Zainteresovanosť študentov na živote školy poteší každého učiteľa, rodiča a aj vedenie školy. Máme radosť so stromov, obdivujeme ich ako rastú, staráme sa o ne. Našim oficiálnym hosťom sme sa poďakovali za ich účasť. Už teraz sa tešíme na podujatia, ktoré prichádzajú ako návrhy pre ďalšiu spoluprácu práve zo strany veľvyslanectiev.

Prinášame rozhovor s Christianom, študentom tretieho ročníka, ktorý bol jedným z hlavným členov realizačného tímu podujatia „Záhrada národov“.

Aká bola tvoja úloha v rámci podujatia Záhrada Národov?

Moja úloha bola hlavne okolo stromov a environmentálnej stránky. Mal som na starosti stromy, ktoré sme vysádzali, organizovanie ich sadenia a celkovej prípravy okolo nich. Väčšinu vecí, ako kopanie jám na sadenie sme si pripravili už cez prázdniny, aby sme to potom všetko stíhali, pretože v deň akcie sme ešte miešali substráty aby nezoschli a podobne.

Čo hovoríš na to, že ako študent gymnázia si sa plnohodnotne podieľal na organizácií takéhoto podujatia?

Pre mňa ako študenta bolo pozitívne prekvapivé, že sám riaditeľ nám zveril do rúk tak dôležitý projekt. Ja osobne som na tejto škole 2 roky a vedel som, že na škole sa konajú rôzne akcie, ale aj tak ma to prekvapilo. A na žiadnej z predchádzajúcich škôl som nezažil takú plnú podporu a dôveru od učiteľov a riaditeľa. Som za to vďačný a hlavne spokojný, že to všetko vyšlo tak, ako sme naplánovali.

Ako z tvojho pohľadu hodnotíš akciu a si spokojný s jej výsledkom?

Za mňa to dopadlo fantasticky. Či už dekorácie, sadenie stromov, priebeh, všetko dopadlo nad očakávania. Všetkým sa akcia páčila a to je hlavné. Popravde, ani som na začiatku nečakal takú účasť hostí a zástupcov ambasád. A najpodstatnejšie je, že sa páčila akcia aj im a už dnes stromy vyzerajú krásne.

Aké skúsenosti si získal organizáciou podujatia?

Ako som už spomínal, na škole nie som tak dlho ako ostatní, takže v smere diplomacie a stretnutia zo zástupcami ambasád mi to dalo veľmi veľa. Potešilo ma, že na škole máme ochotných žiakov a aj učiteľov, ktorí nám pomáhali v organizácii, s prípravami príhovorom a podobne. Aj pán riaditeľ čakal do večera, kým prinesiem stromy a cez prázdniny sme chystali areál, aby sme všetko potom posledné dni stíhali. Ďakujem všetkým, čo pomohli a určite spravíme aj ďalšie akcie.

Dňa 21.4. sa uskutočnila dlho očakávaná udalosť Záhrada národov, ktorá bola zároveň predčasnou oslavou 30. výročia založenia našej školy. Prvotný nápad vznikol už minulý rok, avšak pôvodný jesenný termín musel byť z dôvodu pandémie presunutý. V konečnom dôsledku to však vôbec neprekážalo, pretože sme sa mohli tešiť krásnemu slnečnému počasiu. Cieľom bolo vysadiť národné stromy všetkých krajín, ktorých jazyky sme sa na škole počas jej fungovania učili. Študenti osobne pozvali zástupcov veľvyslanectiev daných krajín a komunikovali s nimi. Na podujatí sa napokon osobne zúčastnili zástupcovia Veľkej Británie, Francúzska, Poľska, Španielska, Slovinska, Chorvátska a Ukrajiny. Naviac, sadenie stromov bolo zaradené aj do iniciatívy 10 tisíc stromov, ktorú predstavila námestníčka primátora hlavného mesta pani Kratochvílová. Tá zároveň zasadila aj posledný strom, ktorý sme nazvali strom mieru a má symbolizovať vzťahy a spoluprácu medzi národmi. Téma mieru bola tiež prítomná pri prezentácii diela, ktoré nám poslali študenti so spriatelenej školy v Talianskom meste Chiusi.

Sme nesmierne šťastní, že podujatie bolo úspešné o čom svedčia aj pochvalné reakcie zo strany pozvaných hostí a veríme, že novým stromom sa v našej záhrade bude dariť a takýchto projektov bude čoraz viac.

Prípravu podujatia mal na starosti organizačný tím, ktorého súčasťou boli aj študenti, ktorým aj touto cestou ďakujeme za výbornú prácu.

V ďalších dňoch prinesieme rozhovory o príprave a samotnom podujatí práve s členmi organizačného tímu.

Už sme zasadili niekoľko stromov 🌳🌲na Slovensko v minulej dobe. Nie je nový les, ale aspoň krajina bude trochu zelenšie. https://t.co/5AenXCTcYj

— Nigel Baker (@NigelMBaker1) April 22, 2022

21.4.2022 – Event starts at 2pm

1. Welcoming guests
2. Official start of the event
3. Speech by the Headmaster
4. Beginning of the main part of the event (tree planting)
5. Planting trees according to the plan:
   • Tree introduction
   • Tree planting by the embassy
   • Speech by the embassy’s official
   • Short student presentation in the given language
6. 10k Tree Initiative (Bratislava City council)
7. Final speech
8. Raut

The order of the tree planting is according to their location in the school premises:

1. France
2. Great Britain
3. Slovenia
4. Poland
5. Germany
6. Croatia
7. Spain
8. Peace tree

Podujatie sa uskutoční vo štvrtok 21. 4. 2022 o 14:00 na Vážskej ulici 34, 821 07 Bratislava za účasti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Svoju účasť potvrdili zastupiteľské úrady Spojeného kráľovstva, Nemecka, Španielska, Poľska, Francúzska, Slovinska a Chorvátska.

Začiatok osláv tridsiateho výročia založenia školy si chceme pripomenúť v tomto školskom roku projektom „Záhrada národov“. Na našej škole sa učili a učia slovanské a západné jazyky, celkovo v počte osem.

Pri tejto príležitosti by sme chceli vysadiť národné stromy krajín, ktorých jazyky vyučujeme. Podujatie chceme realizovať za účasti zástupcov veľvyslanectiev krajín, ktoré nás od vzniku školy v našom procese vyučovania cudzích jazykov podporovali. Význam ekológie a výsadby zelene je pre nás veľmi dôležitý. Takisto spájanie národov prostredníctvom poznania a ovládania cudzích jazykov.

Týmto podujatím chceme symbolicky spojiť diplomaciu, výučbu jazykov a starostlivosť o životné prostredie. Podujatie sa uskutoční za prítomnosti rodičov žiakov, žiakov a absolventov školy, zástupcov mestskej časti Bratislava – Vrakuňa, Magistrátu hl. mesta Bratislava.

Súkromné gymnázium na Vážskej ulici 32 oslávi v budúcom školskom roku tridsiate výročie svojej existencie.

Začiatok osláv tridsiateho výročia založenia školy si chceme pripomenúť v tomto školskom roku projektom „Záhrada národov“. Na našej škole sa učili a učia slovanské a západné jazyky, celkovo v počte osem.

Pri tejto príležitosti by sme chceli vysadiť národné stromy krajín, ktorých jazyky vyučujeme. Podujatie chceme realizovať za účasti zástupcov veľvyslanectiev krajín, ktoré nás od vzniku školy v našom procese vyučovania cudzích jazykov podporovali.

Týmto podujatím chceme symbolicky spojiť diplomaciu, výučbu jazykov a starostlivosť o životné prostredie. Podujatie sa uskutoční za prítomnosti rodičov žiakov, žiakov a absolventov školy, zástupcov mestskej časti Bratislava – Vrakuňa, Magistrátu hl. mesta Bratislava.

Veľká Británia (Spojené kráľovstvo)

Borovica lesná (sosna)

• Vekom vytvára rozložitú guľovitú korunu.
• Ihlice má modrozelené a vyrastajú vo zväzku po dvoch.
• Borovica kvitne v apríli alebo v máji.
• V dobrých podmienkach (pri dostatku slnka, vlahy a v priepustnej pôde s dostatkom živín) rastie rýchlosťou 50 – 80 centimetrov ročne.
• Borovica nie je náročná na pôdu ale potrebuje veľa svetla.
• Prispôsobuje sa rozličným podmienkam a podľa toho má rozličný vzhľad a nerovnako rýchlo rastie.
• Drevo borovice obsahuje voňavú živicu, ktorá vyteká z poranených miest stromu.

Poľsko

Breza plstnatá (Betula pubescens)

• Uchytáva sa za takmer nemožných podmienok; vo vlhku, v suchu, teplých i chladných polohách, dokonca na múroch, v odkvapových žľaboch.
• Vyskytuje sa vo veľkej časti Európy, na Kaukaze, na Sibíri, v lesoch a močiaroch.
• Je zložkou mnohých spoločenstiev, ale vytvára aj rozsiahle monokultúry.
• Rod breza má asi 120 žijúcich druhov (asi 40 vyhynulo), všetko výhradne na severnej pologuli breza previsnutá je asi ekologicky najplastickejší a najprispôsobivejší strom.
• Breza previsnutá je bežne známy elegantný štíhly strom so striebristou kôrou a jednoduchými, dvojito pílkovitými listami.

Francúzsko

Platan (Platanus orientalis)

• Dosahuje 15 až 20 m.
• Koruna je vzdušná a pologuľovitá.
• Drevina tvorí 3 až 5 laločnaté listy tmavo zelené farby, na jeseň sa kôra prefarbí do žltej a hnedej farby.
• Strom má rád slnečné, tiché a teplé polohy.
• Platan tiež kvitne, aj keď veľmi nenápadne – kvety sú okrúhle, neskôr sa z nich stávajú ježaté, pichľavé guličky, plody, ktoré zostávajú na strome cez celú zimu.
• Najkrajšia a najzaujímavejšia je však platanová kôra, jej povrch je oproti iným miestam veľmi hladký až zamatový na dotyk.
• Kôra sa skladá z pestrých, zelenožltých, bielomodrých a hnedých plátov, kôra sa neustále odlupuje a kmeň sa tak stáva malebne škvrnitý vo farbách šedej, zelenej, krémovej a hnedej, čo oceníme hlavne v zime.
• Nie je náročný na pôdu, ale dáva prednosť väčšej vlhkosti. Veľmi dobré znáša extrémne výkyvy teplôt a je plne mrazuvzdorný až do -30° C.

Slovinsko

Lipa malolistá (TILIA)

• Rastie na severnej pologuli.
• Dorastá do výšky 20 – 40 m.
• Rastie takmer v celej Európe.
• Neznáša sucho, mrazom odoláva veľmi dobre.
• Vysádza sa na slnečné alebo polotienisté miesta.
• Vhodná doba na sadenie je začiatkom augusta.
• Semená treba vysiať asi 1 cm hlboko.
• Dôležité je udržať 60% vlhkosť substrátu.
• Po troch rokoch sú rastlinky lipy vhodné na výsadbu.
• Stromček treba raz za 2 týždne poliať cca 5 – 10 litrov vody.
• Najvhodnejšie je pokryť zem senom, slamou alebo okolitou trávou.

Chorvátsko

Dub cesmínovitý (Quercus ilex)

• Stálezelený neopadavý, veľký ker alebo strom, rastúci hojne v Stredomorí, u nás je jeho pestovanie vzácne.
• Veľmi dobre zvláda sucho a teplo, listy sú tmavozelené a lesklé.
• Tvar koruny stromu je v mladom veku štíhlejší, do šírky sa rozrastá s pribúdajúcim vekom.
• Pôda mu vyhovuje akákoľvek, bez žiadneho nároku.
• Majú radi slnečnú pozíciu a suchšiu pôdu, ktorá nemusí byť ani príliš bohatá na živiny.
• Mladé rastliny chránime pri teplotách pod -15° C, je veľmi silno citlivá na zimné mrazy.

Nemecko

Dub letný (Quercus robur)

• Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť.
• Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru.
• Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach.
• Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vlhké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté.
• Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradov.
• Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí.
• V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve.
• Zvyčajne dorastá do výšky 23 – 30 m, zriedkavo až takmer 50 m a do šírky okolo 20 – 30 m.
• Stanovisko: slnko alebo polotieň
• Pôda: nenáročný, ideálne mierne kyslá

Španielsko

Dub korkový (Quercus suber)

• Dub korkový sa pestuje na plantážach otvorených svetlých plochách.
• Dlhoveký, pomaly rastú strom.
• Jeho význam spočíva v tom, že na jeho kmeni a konároch sa vytvára tučná korková vrstva.
• V miernom až subtropickom pásme, v zime opadáva.
• Z jeho kôre sa vyrába korok a to tak že so stromu nie staršieho ako 25 rokov sa opatrne stiahne kôra, ktorá nesmie poškodiť korkové pletivo, pretože dub uhynie.
• Zbiera sa v letných mesiacoch, kedy stromy prirodzene uvoľňujú kôru a sú najsilnejšie. Najkvalitnejší korok je zo stromov starých 30 – 50 rokov.
• Plod duba je žaluď, ktorý sa sadí do pôdy.
• Vyžaduje dostatok slnečného svetla.
• Treba ho zasadiť do hĺbky 60 – 90 cm.
• V priebehu každých 1-2 týždňov potrebuje cca 4 litre vody.

Peace tree

Lipa malolistá (TILIA)

• Rastie na severnej pologuli.
• Dorastá do výšky 20 – 40 m.
• Rastie takmer v celej Európe.
• Neznáša sucho, mrazom odoláva veľmi dobre.
• Vysádza sa na slnečné alebo polotienisté miesta.
• Vhodná doba na sadenie je začiatkom augusta.
• Semená treba vysiať asi 1 cm hlboko.
• Dôležité je udržať 60% vlhkosť substrátu.
• Po troch rokoch sú rastlinky lipy vhodné na výsadbu.
• Stromček treba raz za 2 týždne poliať cca 5 – 10 litrov vody.
• Najvhodnejšie je pokryť zem senom, slamou alebo okolitou trávou.